Dve zlaté v dvoch rôznych atletických disciplínach na jednej olympiáde získal kdekto. Na prvý pohľad šialenú kombináciu štvorstovky s osemstovkou však pod piatimi kruhmi zvládol úspešne iba jediný muž na svete: Alberto Juantorena. Legendárny Kubánec bol 4. júna 2016 čestný hosť obnoveného mítingu Pravda – Televízia – Slovnaft v x-bionic® sphere v Šamoríne.

Práve na „péteeske“, vtedy ešte na štadióne Interu na Pasienkoch v Bratislave, si legendárny Kubánec na začiatku júna 1976 vyskúšal „vražednú“ kombináciu. Vyhral obe disciplíny – 400 m za 45,89, 800 m za 1:46,76. O sedem týždňov na montrealskej olympiáde ju úspešne zopakoval.

„Na vašom mítingu som sa vtedy utvrdil, že túto nezvyčajnú kombináciu zvládnem aj v Montreale,“ prízvukoval 65-ročný Juantorena na tlačovke pred šamorínskym mítingom P – T – S.„Bratislavské víťazstvá mi dodali sebavedomie. Presvedčil som sa, že mám dostatok síl, aby som sa pokúsil o zlaté double.“

Sprvoti sa mu však do plánu, ktorý vymyslel jeho poľský kouč Zygmunt Zabierzowski v októbri 1975 na Panamerických hrách v México City, vôbec nechcelo.

„Keď mi prezradil, čo chystá, od jedu som vyskočil vyššie ako Sotomayor. Osemstovky som sa bál, mal som s ňou len minimálne skúsenosti.“

Nad Zabierzowského nezvyčajným úmyslom krútila nosom aj kubánska atletická generalita: lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. Juantorenova montrealská medaila na 400 m bola totiž takmer stopercentná istota. Poľský kouč však argumentmi všetkých – vrátane Alberta – presvedčil. Jeho itinerár na cestu do atletickej večnosti dostal zelenú.

Atletické súťaže na OH 1976 v Montreale sa začali 23. júla, skončili sa tridsiateho prvého. Presne toľko trvala aj Juantorenova misia. Na ovále sa objavil každučký deň.

„Ľudia zo zvolávateľne ma už vítali: Good morning, sir! Dobré ráno, pane, čo to bude dnes? Som možno jediný na svete, kto bol na olympijských hrách počas atletických súťaží na pľaci každý deň.“

Deväť dní, deväť behov. Muž s prezývkou El Caballo (kôň) začal obávanou osemstovkou. Prvé zlato vybavil za tri dni: 23. júla vyhral IV. rozbeh (1:47,15), o deň neskôr I. semifinále (1:45,88) a 25. júla aj finále – vo svetovom rekorde 1:43,50!

„Tréner mi pred kľúčovým behom zdôrazňoval: si rýchly, štvorstovku máš za 44,6, choď od začiatku dopredu. Poslúchol som. Prvá štvorstovka za 50,86, za mnou nikto a žiadna únava.“

Hoci sa potom Belgičan Ivo van Damme i americký favorit Richard Wohlhuter snažili zachrániť, čo sa dalo, Juantorenu už nedobehli.

Prvá polovica šialeného plánu splnená, hlásil s úsmevom Alberto koučovi Zabierzowskému. Na oslavy však neostal čas. Hneď na druhý deň sa začala ďalšia časť Juantorenovej montrealskej misie – štvorstovka.

Do finále prekĺzol poľahky. Bolo však evidentné, že po náročnej osemstovke šetrí sily: 26. júla „doklusal“ vo IV. rozbehu tretí (47,89), dvadsiateho siedmeho bol v II. štvrťfinále druhý (45,92), 28. vyhral I. semifinále za 45,10 a 29. si vo finále dobehol po druhé zlato o 14 stotín pred Američanom Newhousom. Čas? Najlepší v histórii dosiahnutý na úrovni hladiny mora – 44,26!

Montrealský súťažný maratón zakončil Juantorena ešte dvoma štartmi v roli finišmana štafety na 4 x 400 m. Kubánci postúpili z rozbehov hladko (30. 7 – 3. v II. rozbehu za 3:05,19), no vo finále 31. júla skončili až siedmi (3:03,81). Ale na tom už nezáležalo. Alberto Juantorena sa jedinečnou zlatou kombináciou navždy zapísal do atletickej histórie.

50. ročník atletického mítingu P-T-S (Pravda-Televízia-Slovnaft) v x-bionic sphere, Čilistov, Sobota 4.6.2016, FOTO: Pavol Uhrin

http://www.fotosport.sk/

Nik pred ním, nik po ňom na olympijských hrách súčasne štvorstovku a osemstovku nevyhral. Jedine Jarmila Kratochvílová, ale „len“ na svetovom šampionáte v Helsinkách 1983. Práve tam sa Albertova úspešná kariéra skončila. V rozbehu na 800 m zle stúpil a zlomil si nohu…

Dokáže ešte niekto to isté, čo vy v Montreale? – spýtali sme sa Juantorenu.

„Ak sa to podarilo mne, nevidím dôvod, aby sa nenašiel ktosi ďalší,“ odvetil. „Som takisto len človek ako vy – mám dve ruky, dve nohy. Nie som žiadny E. T. mimozemšťan.“

El Caballo však momentálne nevidí na scéne nikoho, kto by mal predpoklady zopakovať jeho ojedinelý kúsok.

„Ak by chcel niekto zlato na 400 i 800 metrov, musel by teraz zdolať na štvorstovke Kiraniho Jamesa či Wayda van Niekerka a súčasne na osemstovke Davida Rudishu. Keďže takmer všetci sa špecializujú len na jednu disciplínu, je to momentálne nepredstaviteľné. Bežca, ktorý by to zvládol, nevidím, ale netvrdím, že to nie je možné! Kto sa o double pokúsi, musí byť rýchly a zároveň vytrvalý, no najmä nesmierne odolný.“

Juantorena bol na bežeckej scéne naozaj výnimočný zjav. S atletikou začal neskoro – až v dvadsiatke. Dovtedy hľadal šťastie v basketbale na poste rozohrávača. Márne. Našťastie, práve vo chvíli, keď pochopil, že pod deravými košmi z neho žiadna veľká hviezda nebude, objavil sa Zygmunt Zabierzowski.

„Nechal ma zabehnúť štvorstovku v basketbalových teniskách. Bez akéhokoľvek tréningu som to zvládol za 50,6 sekundy,“ vysvetľoval bežecký elegán Juantorena v Šamoríne. „Vzápätí ma rýchlo presvedčil, že moje miesto je na atletickom ovále a nie na palubovke.“

Poľský kouč mal dobrý nos. Po jedinom roku vrcholovej prípravy sa Alberto dostal na olympiádu do Mníchova 1972. Na štvorstovke ostal tesne pred finálovými bránami, postup mu ušiel iba o päť stotín.

Juantorena utvoril na 800 m dva svetové rekordy. Okrem montrealského (1:43,50) ešte aj na Svetovej univerziáde 1977 v Sofii (1:43,44). Na štvorstovke žiadny, no mal ju radšej ako dvojnásobnú dištanciu.

„Napriek tomu, že bolela oveľa viac,“ zdôraznil a na ilustráciu spomenul príhodu z mítingu v Budapešti: „Hneď po štarte som to nakopol úplne na maximum, no to som nemal robiť. V záverečných 50 metroch som vykapal a do cieľa som totálne vyčerpaný sotva dokráčal za 48 sekúnd. Štvorstovku som bral ako väčšiu výzvu, radšej som bojoval sám so sebou ako so súpermi.“

Od Juantorenovej éry sa svetový rekord na 400 m posunul na 43,18 a na 800 m na 1:40,91. Ďalšie dve hranice ľudských možností sú na spadnutie.

„Tipujem, že sa skôr dočkáme času pod 1:40 na osemstovke ako výkonu pod 43 sekúnd na polovičnej trati. Môžete to byť však pokojne aj naopak, nikdy vopred neviete, čo sa stane,“ vravel Juantorena.

Za najväčšieho favorita na zlato v Riu v disciplíne, v ktorej bol kedysi svetový rekordér, označil londýnskeho obhajcu Davida Rudishu.

„Výnimočný atlét, Bolt osemstovky,“ chválil legendárny Kubánec svojho kenského nasledovníka.„Ak bude zdravý a vo forme, nik iný nemá na zlato nárok. Lepší osemstovkár ako Rudisha na svete neexistuje.“

Alberto Juantorena sa na šamorínskej „péteeske“ cítil zjavne veľmi príjemne. Tešil sa, že je medzi starými priateľmi. Tešil sa, že slávny bratislavský míting, hoci už v Šamoríne, je späť v atletickom kalendári.

„Péteeska bol a je krásny míting s výbornými a žičlivými divákmi. Jednoducho – vonia človečinou. Do Bratislavy som chodil rád, rád sa vrátim aj do Šamorína. Teším sa, že sa slávne preteky obnovili. Budujte si ich, rozvíjajte, vylepšujte a zachovajte ich tradíciu pre mladú generáciu. Péteesku budem vždy podporovať.“

Keď sa tlačová beseda skončila, Alberto Juantorena vstal a položil si ruku na srdce: „Ďakujem, že ste mi umožnili vrátiť sa domov. Lebo Bratislava, Slovensko, sú môj druhý domov.“

Vzápätí si s každým, ale s úplne každým, kto zavítal na jeho šamorínsku tlačovku, podal ruku. Nevídané, ale krásne, ľudské…

Alberto Juantorena alebo ak chcete – El Caballo. Skvelý športovec, výnimočný človek…

GABRIEL BOGDÁNYI, denník ŠPORT

 

KTO JE ALBERTO JUANTORENA

Narodil sa 3. decembra 1950 v Santiagu de Cuba. S manželkou Yriou, bývalou gymnastkou, majú 5 detí.

Olympijský víťaz na 400 a 800 m na OH 1976 v Montreale, dvojnásobný svetový rekordér na 800 m (1:43,50 a 1:43,44), dvojnásobný víťaz Svetovej univerziády (1973 – 400 m, 1977 – 800 m), víťaz behov na 400 a 800 m na Svetovom pohári družstiev v Düsseldorfe 1977.

Viceprezident Kubánskeho olympijského výboru (od roku 1986), námestník ministra športu na Kube (od roku 1984), viceprezident Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF).