Banskú Bystricu si vo štvrtok podvečer podmanila atletika. A veľký podiel na tom mali slovenskí šprintéri Ján Volko a Filip Federič. Slovenský rekordér sa na 58. ročníku dočkal svojho prvého víťazstva na podujatí – na 100 m, ktoré potom zdupľoval aj na dvojnásobnej trati. Stovku vyhral v národnom sezónnom maxime 10,21, ktorým o 3 stotiny zlepšil svoj čas z Európskych hier v Chorzówe. Na záver programu priviedol divákov do varu triumfom na dvestovke za 20,58. V oboch prípadoch mu vynikajúco sekundoval jeho klubový kolega z Našej atletika Bratislava Filip Federič. Devätnásťročný talent finišoval dvakrát štvrtý: na 100 m (10,33) len o stotinku zaostal za vlastným juniorským rekordom SR, na 200 m skvelým časom 20,88 utvoril nové národné maximum v tejto vekovej kategórii.

Trénerka kráľa a korunného princa slovenského šprintu Naďa Bendová žiarila spokojnosťou. Priznala, že to, čo zažila na Štiavničkách, dokonale vyvrátilo jej počiatočnú skepsu zo zmeny dejiska legendárneho mítingu.

„Zažila som pétéesku na Pasienkoch a banskobystrické vydanie sa atmosférou ešte nevyrovnalo tým starým bratislavským. Musím však otvorene priznať, že som sa veľmi mýlila. Bola som presvedčená o tom, že P-T-S do Banskej Bystrice nepatrí, že je to bratislavský míting. Po štvrtku treba povedať, že od obnovenia podujatia to bol najlepší ročník. S najkrajšou atmosférou a podporou divákov, ktorá vyburcovala aj náš tím a pretekárov k skvelým výkonom. Presne to nám v Šamoríne chýbalo. To, čo sa na Štavničkách odohralo, bol najlepší zážitok sezóny a nielen tejto,“ vystrúhala Naďa Bendová poklonu Banskej Bystrici. Nebála sa dokonca porovnať svoju čerstvú skúsenosť s tým, čo zažila s Jankom Volkom na vrcholných podujatiach, a vysloviť tvrdé, ale pravdivé slová o macošskom vzťahu hlavného mesta k atletike: „Povedala by som, že to prekonalo aj úspechy, ktoré sme s Jankom dosiahli na európskych šampionátoch. Teraz uznávam, že presunúť míting bol výborný krok. Banská Bystrica vrátila mítingu nielen akýsi vyšší štatút, ale aj neskutočnú atmosféru. Bratislava si pétéesku jednoducho nezaslúži, nezaslúži si atletiku, pretože jej nedokáže poskytnúť ani základné podmienky, nevie jej dať ani jeden štadión.“

Tím okolo bývalého halového majstra Európy na 60 m prežíval celý míting veľmi emotívne. To však platilo o všetkých divákoch, ktorí si našli cestu na Štadión SNP a nechal sa uchvátiť parádnymi výkonmi zahraničných aj domácich hviezd.

„Málokedy s Jankom hodnotíme súťaže z hľadiska diváckej podpory, ale keď sme sa vracali z Banskej Bystrice, on sám mi v aute niekoľkokrát povedal, že atmosféra bola neskutočná a bežalo sa mu úplne inak ako kedykoľvek predtým. Zažil niečo, čo sa mu nestáva často. Výkon z neho išiel spôsobom, na aký nie je zvyknutý. Bolo to jednoducho skvelé a organizátorom som vďačná za to, čo sa im podarilo. Na druhej strane som aj smutná, že Bratislava niečo také nedokáže či skôr nechce dokázať. V hlavnom meste totiž, žiaľ, nevidím ani vôľu na zmenu,“ zopakovala členka úspešného trénerského tandemu s Róbertom Kresťankom.

Ich zverenec Ján Volko sa síce postaral o jediné dve slovenské víťazstvá v hlavnom programe, ale domáca atletická špička rozhodne nesklamala. Naopak, jej výkony dvíhali zo sedadiel. Nadšenie neskrývala ani Naďa Bendová: „Janíkove víťazstvá aj časy sú fajn, ale pre mňa osobne bol top výsledok mítingu čas Filipa Federiča 20,88 na 200 m. Mnohí si podľa mňa ani neuvedomujú, čo tento chlapec dokázal. Mali by sme spozornieť a rozmýšľať na tým, ako Filipovi vytvoriť také podmienky, aby mohol pokračovať. Má v sebe niečo, čomu sa oplatí venovať čas a energiu. Príjemne ma šokovala Viki Forster a jej stovka za 11,26. Takýto čas znesie porovnanie s Jankovými výkonmi a s európskou konkurenciou.“

Ján Volko na stovke potvrdil úlohu papierového favorita. Na svoj výkon zo Zlatej tretry (10,25), po ktorej sa sústredil na tréning, dokázal nadviazať časom 10,21. Len o stotinku ním zaostal za rekordom štadióna na Štiavničkách, ktorý od roku 2002 patrí Grékovi Gavélasovi. Zvíťazil s náskokom 6 stotín pred Čechom Janom Velebom a Britom Adamom Claytonom.

„Na stovku neprišli dvaja šprintéri s kvalitnejšími časmi, takže konkurencia tam bola pre Janka menej tvrdá. Na dvestovke zase porazil aj súperov s lepšími časmi. Napokon to teda dopadlo dobre. Predviedol výborné výkony a zároveň získal maximum bodov za víťazstvá. Aj vďaka nim sme v hre o budúcoročné majstrovstvá Európy a najmä o olympijské hry v Paríži,“ zhodnotila Naďa Bendová. Majiteľ kompletnej medailovej zbierky z halových ME mal v súlade s jej očakávaniami ľahšiu cestu za víťazstvom na dvestovke, favorizovaného Claytona (sezónne maximum 20,49) zdolal o 17 stotín. „Na stovke som počítala s prvou trojkou, na dvestovke som bola väčšia optimistka. Pre mňa sú však teraz prvoradé výkony a mňa veľmi teší, s akými časmi začíname po tréningu tento druhý blok sezóny. V podstate sme na tom lepšie, ako sme skončili prvú časť s vrcholom na Európskych hrách. Teraz príde vyladenie. Samozrejme, základným predpokladom je, aby Janko zostal zdravý, pretože zaťaženie a únava sa stupňujú. Ak sa nám to podarí, potom verím, že časy budú ešte kvalitnejšie.“

Volkovci prvý raz delia letnú sezónu na dva vrcholy – po majstrovstvách Európy družstiev v rámci Európskych hier prídu v auguste majstrovstvá sveta, kam by sa štvrtý najrýchlejší muž na 100 m z ME 2022 mal dostať na základe renkingov. Pétéeska „zapadla“ do obdobia medzi týmito dvomi podujatiami. Po bezmála mesiac trvajúcej súťažnej pauze však neprišli do Banskej Bystrice z plného tréningu. „Plán sme zostavili rok dopredu a doladili sme ho pred šiestimi mesiacmi. Vedeli sme, že pétéeska budú prvé preteky v druhom bloku súťažnej sezóny s tým, že postupne budeme vylaďovať formu na majstrovstvá sveta,“ vysvetlila Naďa Bendová.

Svetová univerziáda (28. júla – 8. augusta) do itinerára pribudla dodatočne. Aj preto po vzájomnej dohode zúžili Jankov program v čínskom dejisku iba na 200 m, aby stihli slovenský šampionát, ktorý je na programe 29. – 30. júla opäť na Štiavničkách. „Body z majstrovstiev Slovenska sú nenahraditeľné, nemôžeme si ich dovoliť vynechať. Preto sme obetovali stovku z univerziády.“ Ambície v Čcheng-tu nedokážu vôbec odhadnúť, zoznam súperov je do poslednej chvíle hádankou. „Ideme svojím spôsobom do rizika. Program sme nastavili minimalisticky na päť dní aj s cestou bez aklimatizácie a nutnosti meniť biorytmus v inom časovom pásme. Všetko sme pripravili tak, aby Janko vystúpil z lietadla oddýchnutý, odbehol svoju súťaž a vrátil sa späť.“

Na M-SR by nemal chýbať ani Filip Federič a zrejme aj on absolvuje „dvojboj“ 100 m a 200 m, hoci trénerka by mu pred juniorskými majstrovstvami Európy radšej naordinovala voľnejší program. Aj jemu sa však zídu cenné body ako soľ. Ďalšia veľká nádej slovenského šprintu tak dostane príležitosť zopakovať svoje štvrtkové vystúpenie. Bratislavčan najskôr na stovke potvrdil, že čas 10,32 na 100 m z júnového mítingu v St. Pöltene nebol žiadna náhoda. Ďalšie eso z rukáva vytiahol na dvestovke, kde si privlastnil aj druhý juniorský slovenský rekord. O 17 stotín zlepšil 39-ročné maximum Ľuboša Balošáka z 13. mája 1984 v Prahe. Osobný rekord z juniorských M-SR v Trnave skresal o 24 stotín, tento rok už stiahol oproti svojmu vlaňajšiemu maximu na tejto trati celkom 72 stotín.

Pre trénerku však nie sú jeho výkony žiadnym prekvapením: „Vo Filipovi vidím potenciál už desať rokov. Viem, že má v sebe niečo, čo ho oprávňuje myslieť na rovnaké výsledky, aké dosahuje Janko. Robili sme všetko pre to, aby pri atletike vydržal. Teraz sa to začína prejavovať. Vyriešili sme problémy s imunitou a Filip prvýkrát za osem rokov odtrénoval celý cyklus prípravy tak, ako mal. Treba povedať, že ťaží aj z kvalitných podmienok, ktoré sa nám podarilo vybudovať okolo Janka. Bez takého zabezpečenia by to nebolo možné. Janko v tejto etape svojej kariéry takéto podmienky nemal, aj z toho uhla pohľadu musíme vnímať jeho slovenské rekordy.“

Naďa Bendová vidí medzi oboma svojimi zverencami spoločné aj rozdielne črty: „Obidvaja majú dané obrovské pohybové nadanie, bez neho by to nešlo. Rýchlosť je niečo, čo dokážete zlepšovať iba o 10 percent. Genetika má teda hlavný podiel. Prístupom k tréningu, životospráve, životnému štýlu a v ochote sebaobetovania sa veľmi podobajú. Filip možno trošku zaostával za Jankom napríklad v písaní tréningového denníka, ale s prichádzajúcimi úspechmi už aj on začína chápať, aké je to dôležité. Má sa od koho učiť, čo všetko treba obetovať, na čo sa koncentrovať. To všetko má v priamom prenose. Veľmi rozdielni sú v tom, ako reagujú na jednotlivé podnety v tréningovom procese. Filipovu prípravu nemôžem viesť rovnako ako Jankovu a v tom je to pre mňa krásne. K rovnakému cieľu vedú rôzne cesty.“

Filip Federič v eufórii po banskobystrických výkonoch vyhlásil, že jeho cieľom v Jeruzaleme bude dostať sa do finále. Naďa Bendová je v takýchto prognózach opatrnejšia: „Musím ho trochu pribrzdiť. Zatiaľ ho vidím iba v rozbehoch – tak ako Janka na každých pretekoch. Aj Filipa učíme pracovať s mentálnou prípravou. Čakajú nás dva týždne intenzívneho tréningu a tam pochopí, že naším jediným cieľom je teraz zvládnuť rozbehy. Potom sa môžeme pozerať ďalej. Tabuľkovo ho aj ja momentálne vidím vo finále. Je to reálny cieľ v oboch disciplínach. Na dvestovke má podľa mňa väčšiu šancu ako na stovke, ale moja trénerská filozofia sa nemení – najskôr sú rozbehy.“

(JM)

FOTO JÁN LUKY a JÁN SÚKUP